Fenesta ca lucive e mo nun luce sign'è ca nénna mia stace malata S'affaccia la surella e mme lu dice: Nennélla toja è morta e s'è atterrata
Chiagneva sempe ca durmeva sola, mo dorme co' li muorte accompagnata
Va' dint'a cchiesa, e scuopre lu tavuto vide nennélla toja comm'è tornata Da chella vocca ca n'ascéano sciure, mo n'esceno li vierme.Oh! che piatate!
Zi parrocchiano mio, ábbece cura: na lampa sempe tienece allummata
Addio fenesta, rèstate 'nzerrata ca nénna mia mo nun se pò affacciare Io cchiù nun passarraggio pe'sta strata vaco a lo camposanto a passíare!
Nzino a lo juorno ca la morte 'ngrata, mme face nénna mia ire a trovare!..
Luciano Pavarotti, tenor Giancarlo Chiaramello, cond Bologna Teatro Comunale Orchestra |
불 밝던 창에 지금 불이 꺼졌구나 내 연인이 병들어 누운 모양이다 그녀 언니가 얼굴 내밀며 내게 말하길 네 연인은 죽어 땅에 묻혔어 홀로 잠든다고 늘 눈물 흘리곤 했는데 지금은 죽은 자들과 함께 잠들었구나

Carlo Siviero, Sogni, 1940 |